Správa zo zoznamky, čo mi zmenila život…
Kedysi, ešte za čias štúdií v našom hlavnom meste, som o obdivovateľov nemala núdzu. Väčšinou, keď sme s kamarátkami vyrazili von užívať si veľkomestský život, som bola ja tá prvá, s ktorou sa cudzí mladíci začali rozprávať. Nevyhľadávala som to, nenosila som žiadne vyzývavé oblečenie ako niektoré dievčatá okolo mňa a napriek tomu som pre študentíkov bola lákadlom. Nie však nadlho. Nepatrila som k takým dievčatám, ktoré sú ľahkou korisťou a tým možnosťou ďalšej čiarky na zárubni študentskej izby. A tak aj keď som do partie chlapcov nalákala, nakoniec som pri stole vždy zostala sama.
Na každom večierku sama
Zo začiatku mi to vôbec nevadilo, brala som to s humorom. V ďalších rokoch som to už ale začala vnímať negatívne. Cítila som sa osamelo a keď sme s kamarátkami vyrážali niekam von, už dopredu som vedela, ako to dopadne. Pri návrate pôjdem nocou opäť sama. Nehľadala som partnera na úrovni na jednu noc. Príležitostí na zoznámenie však začalo ubúdať a ja som cítila potrebu mať niekoho nablízku, ku komu sa môžem schúliť, keď mi je smutno. So študentskými rokmi pominuli aj študentské radovánky. Prišiel dospelácky život so všetkým, čo život v dospelosti prináša. Teda skoro so všetkým.
Vďaka kamarátke som šťastná
V práci som bola úspešná, ale v osobnom živote už tak nie. Akoby sa mi muži vyhýbali. Akoby som bola pre nich moc tvrdý oriešok. Raz mi moja veľmi dobrá kamarátka poradila, aby som si skúsila založiť svoj profil na Európskej zoznamke. Moc sa mi do toho nechcelo a asi pol roka som sa utvrdzovala v tom, že to nebol dobrý nápad. Jedného dňa sa situácia ale zmenila. Prišlo to ako blesk z čistého neba, keď mi napísal mladý muž môjho veku. Hneď pri prvých písmenkách som cítila, že je to iné. Vibrovala vo mne každá bunka môjho tela. A právom. Onou správou sa mi totiž zmenil celý život. Už niekoľko rokov žijem šťastná po boku môjho priateľa, kamaráta, manžela a otca mojich detí. Skrátka muža z ocele. Na to najlepšie sa vyplatí totiž trpezlivo si počkať…
